Občiansky výbor za objektívne informovanie verejnosti

Život a pôsobenie arcibiskupa Sokola očami jeho farníkov

V poslednom období sme svedkami mediálnej kampane vedenej hlavne redaktormi denníka SME namierenej proti arcibiskupovi Sokolovi.

Verejnosť pod týmto vplyvom nadobúda dojem, čo je za človeka ten arcibiskup Sokol?

Agent, donášač, udavač, prisluhovač komunistického režimu – veď takto je médiami prezentovaný jeho profil.

Stretli sa s ním títo ľudia niekedy osobne? Rozprávali sa s ním? Prežívali s ním svoj život? Určite nie. Aspoň nie v takej miere ako my, čo sme s ním prežili 18 rokov svojho života. Toľko totiž pôsobil v našej farnosti ako kňaz. Sme presvedčení, že je to dostatočne dlhá doba na to, aby sme tohto človeka spoznali až do hĺbky duše.

Chceme vydať svedectvo, aký vlastne je p. arcibiskup Ján Sokol a čo robil počas pôsobenia v seredskej farnosti.

Bol a je to človek priamy, ktorý si vždy svedomito plnil svoje kňazské povinnosti. Vo všetkom nám bol vzorom – ako človek i ako kňaz. Farnosť sa pod jeho vedením rozrastala a nám odovzdal vieru, o ktorej sa dá povedať – viem komu som uveril.

Staral sa o všetkých, bez rozdielu veku či presvedčenia. Pomáhal i ľuďom, ktorí neboli veriaci. Pre jeho ľudský , srdečný prístup a ochotu popasovať sa s problémami ho ľudia vyhľadávali, aby im pomáhal riešiť ťažké životné situácie. Mnohí z nás v ňom našli duchovného otca, ktorý nás viedol cez roky dospievania.

Bol to muž činu, ktorý nielen hovoril, ale aj konal. Pred Vianocami sadol do auta, zobral so sebou ľudí, ktorým dôveroval a spolu roznášali vianočné obálky. On určoval, kde zastanú. Do obálok „nasáčkoval“ peniaze a povedal: „toto vhoďte do tej a tej schránky“. Ďalej robil také činnosti, ktoré robila drvivá väčšina dobrých kňazov po celom Slovensku. Venoval sa mládeži a rodinám. Na fare sa pravidelne viackrát do roka robili niekoľkodňové duchovné cvičenia, či duchovné obnovy, ktoré viedli aj kňazi, ktorým štát odobral súhlas na vykonávanie kňazskej činnosti. Premietali sa tu filmy s náboženskou tematikou, organizovali sa tu prednášky na rôzne témy. To všetko sa dialo aj preto, lebo vo farnosti organizoval a podporoval rôzne skupiny a hnutia pôsobiace v tajnej cirkvi ako napríklad Hnutie kresťanských rodín, Focolare. Taktiež organizoval pašovanie náboženskej literatúry na Slovensko. Dovážala sa na Slovensko v kamiónoch a vykladala pod rúškom noci na opustených cestách v okolí Serede. Takto na Slovensko prišlo niekoľko desiatok tisíc kníh, ktoré boli potom distribuované po celom Slovensku. Stávalo sa, že niekedy ich bolo toľko, že sa nevošli na faru a museli byť ukrývané po domoch a bytoch veriacich, ktorí boli do tejto činnosti zapojení. Neorganizoval distribúciu kníh len po Slovensku, ale aj do bývalého Sovietskeho zväzu, nakoľko sme dostávali knihy aj v ruštine. Zo západu nám však neposielali len knihy, ale napríklad aj rozmnožovací stroj, kazetové magnetofóny, pásky či stany, ktoré sa taktiež roznášali po celom Slovensku a slúžili pre letné mládežnícke akcie.

Seredská fara bola miestom stretávania seminaristov tajnej cirkvi, ktorí tu mávali prednášky i skúšky. Často sa tu tiež zastavovali tajne vysvätení kňazi, ktorí ho žiadali aj o finančnú podporu pre rôzne aktivity tajnej cirkvi. Venoval sa vojakom základnej služby, ktorí slúžili v Seredi a týchto „prideľoval“ do rodín, ktoré potom pravidelne navštevovali. Tak sa vytvorili priateľstvá, ktoré trvajú dodnes a sú dokonca dnes už aj cezhraničné, nakoľko medzi týmito vojakmi boli i Česi. Občas cez jeho ruky prechádzala i pošta posielaná na Slovensko z Vatikánu a nemeckého Mníchova.

Podporoval všetky podpisové akcie s náboženským charakterom, ako napríklad akciu moravských katolíkov, ktorú podpísalo pol milióna veriacich. Povzbudzoval nás k účasti na sviečkovej manifestácii v Bratislave a bol nadšený z jej priebehu. Za všetky tieto aktivity si samozrejme vyslúžil pozornosť všemocnej ŠtB, ktorá ho pozorovala.

Keby mu na toto všetko ŠtB prišla, bol by na dlhé roky skončil vo väzení. Veď ak napríklad niekoho chytili v blízkosti slovensko-poľských hraníc s batohom a knihami s náboženskou tematikou, odmenili ho aj niekoľkomesačným či ročným väzením.

Toto všetko mohol robiť iba preto, že vedel ako to má robiť. Nikdy zbytočne komunistov a ŠtB neprovokoval. Mal totiž takú zásadu: „Neprovokujme, zbytočne na seba neupozorňujme, ale robme všetko pre to, aby sme všetkými možnými spôsobmi šírili Božie kráľovstvo.“

Pri každej akcii nám zdôrazňoval, aby sme boli veľmi opatrní a často nám hovoril, ako sa máme správať na výsluchoch, ktoré viacerí z nás absolvovali. Za celé toto obdobie nikoho z nás nezavreli a nikto nemal nikdy podozrenie, že by bol niekto donášal ŠtB alebo niečo podobné. Dnes sa nám zdá až neuveriteľné. Ale je to asi tým, ako nám pán arcibiskup hovoril, že sa stále modlí, aby sa ani on a ani nikto z nás nedostal do „pazúrov“ ŠtB.

Toto je skutočná tvár a pravda o arcibiskupovi Sokolovi, ktorý svojou činnosťou v seredskej farnosti vyvracia podozrenia zo spolupráce s ŠtB. Bolo by naivné domnievať sa, že ŠtB o všetkom vedela. Tým by fakticky podporovala svojho najväčšieho nepriateľa - katolícku cirkev na Slovensku.

V Seredi, dňa 21.2.2007

K tomuto svedectvu sa pripojilo svojim podpisom 148 občanov.

Osoba zodpovedná za správnosť a náležitosť podpisov Milan Cehlárik, Sereď, t.č. 0910 554 583

späť na Zoznam dokumentov B

späť na Tlačová konferencia 3.5.2007

tlačová konferencia 3.5.2007