Články v týždenníku Nové Slovo
„podnety premieňať na činy – na bojovú komunistickú publicistiku“
„odkaz Februára (1948) nás zaväzuje“
Marián Leško (1988)
komunistická minulosť Mariána Leška významného komentátora, glosátora a redaktora denníka SME
Pri spravodajstve o kauze arcibiskupa Sokola média používali dvojaký meter – iný na svoj etický profil a iný na požadovaný etický profil u arcibiskupa Sokola. Opäť použijeme ako ilustráciu denník SME. Denník vytýka arcibiskupovi Sokolovi informácie, ktoré sa objavili v materiáloch ŠtB, ako ich uvádzame vyššie. Ale v denníku SME pôsobí ako komentátor, čiže tlmočník oficiálnej línie denníka, redaktor, ktorý v 80-tych rokoch pracoval ako redaktor v týždenníku Nové Slovo, týždenníku Ústredného výboru KSS pre politiku, hospodárstvo a kultúru. Vo svojich uverejnených textoch redaktor propagoval vtedy vládnúcu komunistickú ideológiu. Ako ilustráciu uvádzame niektoré príklady:
V článku „Zápas o vedomie“ (Nové Slovo 3. 3. 1983, str. 1-2) sa píše: „Je nesporné správne, ak sa politicko-výchovná práca chápe ako záležitosť celospoločenská, nielen ako záležitosť, za ktorú nesú zodpovednosť len pracovníci ideologického úseku. Základné organizácie strany musia posudzovať svoju činnosť aj z tohto aspektu, že sú zodpovedné nielen za výchovu svojich členov, ale aj za ideovo výchovné pôsobenie na všetkých občanov v okruhu svojej práce. Nejde o to pripomínať, ale vyžadovať, aby každý vedúci pracovník zodpovedal nielen za zverený úsek, ale aj za výchovu ľudí na úseku, za ktorý zodpovedá….“ Ak je cieľom výchovy človek, ktorý „vyzbrojený marxizmom-leninizmom, hlboko presvedčený a zanietený za pravdu socializmu, neustupuje pred prekážkami, nestráca istotu ani v najťažších životných situáciách, ktorý sa nebojí podstúpiť zápas za uskutočnenie socialistických ideálov“ (XVI. zjazd KSČ), tak je zrejme, že sa nedá dosiahnuť prostriedkami nekontaktného, neosobného sprostredkovania informácií, ani prostriedkami živého, osobného, ale osvetársky pochopeného vzdelávania.“
V článku „Stál nad svojimi dielami“ (Nové Slovo 10. 3. 1983, str. 23) sa venuje životu a dielu Karola Marxa. Článok uzatvára: „Paul Lafargue, ktorý Marxa poznal dôverne, určite oprávnene napísal: „Zaiste Kapitál nám odhaľuje ducha nesmiernej sily a hlbokých vedomostí, ale pre mňa a pre všetkých, ktorí Marxa bližšie poznali, neodhaľuje ani Kapitál ani iné jeho dielo celú veľkosť jeho génia a jeho vedomosti. Stál vysoko nad svojimi dielami.“
V článku „Pozornosť spoločenskej objednávke, s nadtitulom Za splnenie záverov XVI zjazdu KSČ“ (Nové Slovo 16. 2. 1984, str. 5) podáva správu o členskej schôdzi základnej organizácie KSS na Ústave filozofie a sociológie SAV. V článku píše: „Ôsme zasadanie ÚV KSČ a zasadanie ÚV KSS znamenali vážny impulz aj pre zvýšenie efektívnosti spoločenskovedného výskumu, pre jeho pohotovejšie uplatňovanie v spoločenskej praxi. ….Povinnosťou spoločenských vied je tiež rozmnožovať kultúrne bohatstvo našej spoločnosti, prispievať k rastu vzdelanosti, rozvíjať pokrokové myšlienkové tradície v názoroch a postojoch ľudí, pôsobiť na formovanie socialistického človeka a zapájať sa do ideologického zápasu proti všetkým odrodám buržoáznej a revizionistickej ideológie.“
V článku „Politické ambície cirkví, s podtitulom Zborník štúdií o súčasnom klerikalizme“ (Nové Slovo 16. 2. 1984, str. 23) sa píše: „Súčasný svet a klerikalizmus – pod týmto názvom sa v roku 1981 uskutočnilo sympózium s medzinárodnou súčasťou k problémom politickej exploatácie náboženstva a pod tým istým titulom vydala Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, zborník štúdií z tohto sympózia, ktorého základným poslaním je objasniť vývoj obsahu, miesta, úloh a metód pôsobenia klerikalizmu v súčasnom svete. ….Ďalšie štúdie zborníka Súčasný svet a klerikalizmus – ktoré sa týkajú vzťahu kozmopolitizmu, nacionalizmu a klerikalizmu, klerikálnych postojov k problémom vojny a mieru – sú dokladom vysokej úrovne súčasného vedeckoateistického výskumu, na ktorom majú význam i naši autori.“
V článku „Podnety premieňať na činy“ (Nové Slovo 25. 2. 1988, str. 2) sa uvádza: „Diskusné príspevky mali spoločnú tému aj v tom, že mnohé, ak nie všetky obsahovali buď v podtexte alebo výslovne sformulovanú otázku, ktorá smerovala k vzácnemu hosťovi výročnej členskej schôdze – členovi Predsedníctva ÚV KSČ a prvému tajomníkovi ÚV KSS súdruhovi Jozefovi Lenártovi. Na všetky vo svojom vystúpení odpovedal, ale čo je pre nás možno ešte dôležitejšie – vyložil v ňom prístupy, vysvetlil hodnotenia, ktoré našej straníckej a redakčnej práci poskytujú zásadnú orientáciu. ….My v redakcii Nové Slovo sa cítime byť súčasťou kriticko-východiskového prúdu, ktorý v prestavbe nachádza svoju dejinnú príležitosť pre sebarealizáciu. Budeme ňou tým viac, čím väčšiu podporu a spoluprácu nám poskytnú naši autori i čitatelia. Iba na ich základe môžeme podnety výročnej členskej schôdze premieňať na činy – na bojovú komunistickú publicistiku, hodnú doby prestavby a demokratizácie.“
V článku „Nič iné než prestavbu“ (Nové Slovo, 31. 3. 1988, str. 4) sa píše: „Z toho zároveň vyplynulo, že odkaz Februára (pozn. autor má na mysli február 1948) nás zaväzuje k tomu, aby sme riešeniu nových úloh a k prestavbe vo všetkých oblastiach života spoločnosti pristupovali s rovnakým revolučným zaujatím ako ich riešila komunistická strana pri uskutočňovaní socialistickej revolúcie v období budovania socializmu. …. Ideme tým istým smerom ako v období pofebruárovom, vstupujeme však do novej etapy kvality rozvoja, ktorá bude úspešná mierou, v akej si uvedomujeme všetko, čo sa odohralo v etape prvej. Prestavba spoločnosti je z tohto hľadiska „len“ jednou z historických etáp vo vzostupnom pohybe spoločnosti. Možno ju chápať ako most, ktorý spája vymoženosti Februára s dneškom a zajtrajškom krajiny.“
Publicistika, ktorá vystupuje pod heslom očistenia verejného života, by mala klásť na seba rovnaké kritéria ako na objekt svojej kritiky.