Obvinenie z prevodu 500 miliónov korún agentovi ŠTB, vražda kňaza

Súdny spis je od septembra 2015 štvrtý rok na Okresnom súde v Trnave, ktorý zatiaľ svoje rozhodovanie neukončil. Celé súdne konanie za pár týždňov dosiahne dĺžku 10 rokov. Arcibiskup Ján Sokol má 85 rokov.

​Počas súdnych konaní vyšlo najavo, že novinári Hríb, Hanus, Majchrák nenapísali v 25. mája 2009 pravdu. Napokon sami priznali v článku z 31.05.2009, že na svoje tvrdenia nemajú okrem výpovede troch zdrojov (jeden svetský, dva cirkevné) žiadne listinné dôkazy.

​Traja svedkovia, jeden svetský a dvaja cirkevní, (František Mikloško, arcibiskup Zvolenský, arcibiskup Bezák) na súde tvrdenia o prevode 500 miliónov korún nepotvrdili. 

Citáty z nového rozsudku Krajského súdu v Trnave po zohľadnení rozsudku Ústavného súdu. Rozsudok obsahuje inštrukcie pre Okresný súd, aby sa súd zaoberal 

​(1)    skutočnosťou, že žalovaní novinári neboli schopní preukázať pravdivosť svojich výrokov

​(2)   otázkou, v akom rozsahu prišlo k zásahu do osobnostných práv arcibiskupa Sokola, ak novinári nepreukážu pravdivosť svojich výrokov.

​​„Konajúce súdny neposúdili vec v zmysle štandardov Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a nedodržali rovnováhu medzi verejným záujmom a individuálnym záujmom na ochranu súkromia, pričom sa nesústredili na dokazovanie miery poškodenia dobrého mena. Všeobecné súdy takýmto spôsobom neposkytli právu sťažovateľa na ochranu osobnosti garantovanú čl. 19 ústavy… požadovanú mieru ochrany, keď bezdôvodne a arbitrárne uprednostnili právo žalovaného na slobodu prejavu.“

​„V prípade skutkových tvrdení musí žalovaný spravidla preukázať ich pravdivosť, ak má byt‘ v spore úspešný. 

​„… hodnotiaci úsudok je vyjadrením subjektívneho názoru, a preto samozrejme nepodlieha ani dokazovaniu. Môže však byť neprimeraný v prípade absencie akéhokoľvek skutkového základu.“

​“Výroky obsiahnuté v predmetných článkoch, podľa ktorých žalobca v roku 1998 previedol na účet bývalého agenta ŠTB Štefana Náhlika postupne 500 miliónov Sk formou piatich splátok vo výške približne 100 miliónov, sú skutkovými tvrdeniami, ktorých pravdivosť je povinný žalovaný preukázať.“

„Z obsahu spisového materiálu však doposiaľ nevyplýva, že by žalovaný pravdivosť týchto výrokov hodnoverným spôsobom preukázal, ….“

​„V kontexte s vyššie uvedeným sa tak zatiaľ‘ javí byt‘ nesprávnym a predčasným právny záver súdu prvého stupňa o splnení podmienok pre obmedzenie práva na ochranu osobnosti žalobcu poskytnutím ochrany slobody prejavu žalovaného.“

„Rovnako v konaní nebola preukázaná pravdivosť skutkového tvrdenia, že spomenutých 500 mil. Sk malo pochádzať z predaja cirkevných pozemkov na Zlatých pieskoch a niektorých ďalších pozemkov.“

​„Keďže právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované ústavou aj Dohovorom, riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov, a to či jednému nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým.

(1)  Ústavný súd konštatoval, že slovenské súdy porušili základné právo arcibiskupa Jána Sokola, domáhať sa práva na nezávislom a nestrannom súde, a práva na spravodlivé súdne konanie. 

​(2)  Porušenia sa dopustil Krajský súd v Trnave rozsudkom z 15. mája 2013 a Najvyšší súd rozsudkom z 23. októbra 2014. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil oba rozsudky Krajského a Najvyššieho súdu.

​(3)  Ústavný súd skonštatoval, že Krajský súd nedal odpovede na podstatné námietky v odvolacom konaní proti rozsudku Okresného súdu. Ďalej konštatoval, že Krajský súd zamietol žalobu bez náležitého odôvodnenia a bez uvedenia, z akých dôvodov nezobral na zreteľ tvrdenia arcibiskupa Sokola, že  informácie zverejnené novinárom Hríbom o ňom boli napokon nepravdivé, resp. sa vôbec nepreukázali, čím súd postupoval nedôsledne a svojvoľne porušujúc právo arcibiskupa Sokola na súdnu ochranu. 

Citáty z rozhodnutia Okresného a Krajského súdu v Trnave:

„Nebol zistený taký zásah do práva na česť a dôstojnosť, ktorým by bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť žalobcu v spoločnosti.“

​“Aj v prípade, že by sa neskôr preukázalo skutočne správne nakladanie s finančnými prostriedkami, s poukazom na uvedené a slobodu prejavu nie je daná zákonná prekážka na uverejnenie sporných informácií.„

​“V článkoch došlo k zverejneniu informácií, ktoré pochádzali z viacerých zdrojov, a teda jednalo sa o prostriedok na informovanie verejnosti nie v snahe presvedčiť ju o tom, že sa skutočne jedná o pravdivé a overené informácie, ale o podozrivých skutočnostiach. Ako vyplýva z vyššie uvedených zásad, nie je možné spravodlivo od žalovaného požadovať, aby tieto informácie overil v celom rozsahu, to v konečnom dôsledku ani nie je reálne možné.“

​“Publikované články neobsahovali presvedčenie novinárov o skutočnostiach, ktoré boli uvádzané. Jednalo sa o informácie, ktoré im boli poskytnuté zo zdrojov, ktoré sa im javili objektívne ako hodnoverné, konali teda v dobrej viere a v presvedčení o potrebe informovať verejnosť o závažných podozreniach. Tu nemožno namietať prípadnú prezumpciu neviny, nakoľko žalobca nebol priamo obvinený zo spáchania protizákonnej činnosti.

Takýto prístup objektívne nemohol uškodiť vážnosti, dôstojnosti a cti žalobcu.“

​“Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.“

​

Otvorený list .týždeň

„Vy, pán arcibiskup Zvolenský, ste prišli spolu s Róbertom Bezákom. Považoval som Vás vtedy za rovnakú nádej na zmenu ako jeho. A dnes?

Keď sme napísali o Sokolových prechmatoch s majetkom, bolo to aj preto, že pri delení trnavsko-bratislavskej arcidiecézy sa tej vašej krivdilo.

Ale keď sme mali súd, a vy ste boli predvolaný ako svedok, nič ste si nepamätali. Nič.

Róbert Bezák svedčil, vy nie.„

​Štefan Hríb

Novinár Hríb predvolal svojho tretieho svedka (svetský zdroj), Františka Mikloška.

Mikloško: „Transakciu mal vykonať p. Štefan Náhlik. Peniaze mali ísť na súkromný účet, neviem, na aký a na aké meno. Konečná suma prevedených peňazí mala byť 500 miliónov Sk, o tejto informácii som hovoril pánovi Hríbovi, p. Hanusovi a p. Majchrákovi. Upozorňoval som ich, aby si veci ešte overili. Pokiaľ ide o pozemky pre Tesco, neviem, si spomenúť, či informácie išli odo mňa. Dostala sa mi vtedy informácia, že v Rači boli predané cirkevné pozemky, a veľa peňazí malo byť uložené v Citibank a odtiaľ mali byť vybrané preč. Peniaze mali byť vybrané v hotovosti. Nevie sa kto tak urobil a kam boli určené. Jednalo sa o stámilióny.“ 

​(M): „V čase, keď som uvedené informácie získal, som bol poslancom a podľa ústavného zákona 79 využívam svoje právo odoprieť svedeckú výpoveď v tomto smere, teda odkiaľ sú moje informácie. Vzhľadom na závažnosť informácií som cítil potrebu vo veci sa ďalej rozvíjať.“ 

​(M): „Nemal som prístup k účtom, ani podpisové právo. Nevykonával som audit, ani kontrolu účtov arcidiecézy.“

​(M): „Na otázku, čo som videl o mnou spomínaných prevodoch, v zmysle čl. 79 ústavy SR nebudem odpovedať. Z toho istého dôvodu nebudem odpovedať, či som si overil informáciu z viacerých zdrojov.“

​(M): „Podľa mojich informácií došlo dohromady k výberom v sume 500 miliónov Sk, tak ako som povedal.“

(M): „Novinárom som doklady nedával. Poskytol som im len ústne informácie.“

​(zdroj: zápisnica z pojednávania)

Arcibiskup Sokol nechal predvolať ako svojho hlavného svedka bývalého ekonóma arcidiecézy Petra Kučeru.

Sudkyňa (S): “ Vy viete z hľadiska svojho pracovného zaradenia o tom predaji pozemku pre Tesco?“

Kučera (K): „Áno viem.“

​S: „Čo o tom viete? Myslím v Bratislave.“

K: „Áno. No viem, že nie je pravda, že by z predaja Tesca bolo 500 miliónov.“

​S: „Je, či nie je?“

K: „Nie je. Nie je pravda, že bolo 500 miliónov.“

​S: „Koľko bolo?“

K: „Bolo to 5.325.600 libier.“

K: „… cena potom bola 5.325.600 libier, čo je 361 miliónov korún pred zdanením.“

​Advokát (A): „Predpisoval otec arcibiskup Sokol Vám alebo niektorým ďalším týmto zamestnancom, ako majú účtovať alebo čo nemajú účtovať, čo majú napríklad vypustiť z účtovníctva?“

K): „Nie, nikdy. To bolo čisto v mojej výlučnej kompetencii. Ako som ja rozhodol, tak tak bolo účtované.“

​(A): „Bolo by bývalo možné, aby niektorá položka, nejaký výber finančných prostriedkov z bankového účtu alebo nejaký predaj majetku bol tak utajený pred týmito všetkými zamestnancami a Vami, že by sa to neobjavilo v žiadnych dokladoch? A že by o tom ani nikto nevedel?“

(K): „Nie, to vylučujem, že by sa niečo také stalo.“

​(A): „Ktoré majetkové predaje pozemkov alebo nehnuteľností s hodnotou nad jeden milión korún arcidiecéza uskutočnila počas funkčného obdobia otca arcibiskupa Sokola? Ak si pamätáte.“

(K): „Ja som pozeral, keď som sa chystal v súvislosti s delením diecéz na stanoviská pre Svätú Stolicu a som si preveroval spätne predaje majetkov, čo môžem povedať, na arcibiskupstve u nás sa majetky principiálne nepredávali. A keď sa aj predali, kúpili sa za ne iné majetkové hodnoty. Čo si ja pamätám, za posledné obdobie, keď ja som pôsobil, a plus aj spätne čo som kontroloval, tak diecéza ako arcibiskupstvo nepredalo viacej ako približne 200 miliónov majetku.“

​(A): „Mimo transakcie Tesca?“

(K): „To boli farské majetky, nie diecézne.“

​(A): „Koľko ich bolo (diecéznych), či nad desať, nad dvadsať, sto alebo…?“

(K): „…toho veľa nie je. Zväčša sa predávalo jednému jedinému subjektu, a to bola Slovenská správa ciest. Tam je zhruba nejakých 75% majetku predané tejto spoločnosti. Aj to boli …“

​(A): „Boli príjmy za tieto predaje riadne zaevidované v účtovníctve?“

(K): „Áno samozrejme.“

​(A): „Z týchto výnosov, z týchto odpredajov, boli nejaké peniaze poukázané v prospech pána Náhlika?“

(K): „Nie.“

​(A): „Aký bol čistý výnos arcidiecézy z transakcie predaja pozemkov v prospech Tesca po odpočítaní daní? Aspoň približne?“

(K): „Bolo to okolo 2 miliónov libier. Presne 2.034.197.

(A): „Na koruny to bolo koľko?“

(K): „Bolo to 111,7 milióna korún. Chcel by som ešte povedať, že vtedy, keď sa robili predaje, tak boli dozorované právnou kanceláriou Squire, Sanders and Demsey, audítorskou spoločnosťou Audit-Tax, Ministerstvo financií dávalo na to schvaľovanie. Aj samotné zdanenie, výpočet dane to všetko bolo riešené cez audítorskú spoločnosť.“

(A): „Z týchto približne 111 miliónov korún, bola nejaká časť poukázaná v prospech pána Náhlika?“

K: „Nie. Ja som nenašiel žiadny taký doklad, žiadny bankový prevod neexistuje.“

​(A): „Keby takýto prevod existoval, museli by ste o ňom vedieť? Alebo musel by o ňom niekto vedieť?“

K: „No samozrejme.“

​Sudkyňa: „O takom doklade v diecéze, áno?“

K: „Mal som možnosť vidieť tie doklady. Všetky peniaze, ktoré boli zinkasované z predajov plynuli na jeden bankový účet. A na tom účte bolo zrejmé, že z toho účtu sa neuskutočnili žiadne prevody, žiadne. Z toho účtu žiadne posuny peňazí na Náhlika ani na žiadnu osobu neboli.“

​(A): „Boli uvedené výnosy z predajov majetkových predajov, pripísané na účet arcidiecézy, alebo na súkromný bankový účet otca arcibiskupa?“

K: „Na účet arcidiecézy.“

​(A): „Použil otec arcibiskup Sokol niekedy niektoré z týchto finančných prostriedkov pre svoju vlastnú potrebu?“

(K): „Nie. Kategoricky to odmietam.“

​A: „Vôbec niekedy previedol otec arcibiskup Sokol 500 miliónov v prospech pána Náhlika alebo nejakú inú čiastku?“

(K): „Nie.“

​(zdroj: zvukový záznam z pojednávania)

Novinár Hríb predvolal svojho druhého svedka (druhý z cirkevných svedkov), arcibiskupa Stanislava Zvolenského

Advokát (A): Previedol navrhovateľ, čiže otec arcibiskup Sokol 500.000.000 slovenských korún v prospech pána Náhlika?

Zvolenský (Z): Nemám o tom vedomosť.

​(A): Keby bol predaný majetok počas Vášho pôsobenia vo funkcii ako riaditeľ správy majetku, keby bol predaný nehnuteľný majetok arcidiecézy v nejakej vyššej hodnote, povedzme nad 100 miliónov korún, mal by ste o tom vedomosť?

(Z): Neviem sa vyjadriť.

​(A): Podľa Vašich dostupných vedomostí a informácií, mala arcidiecéza niekedy na svojich bankových účtoch peniaze v úhrnnej hodnote väčšej ako 200 miliónov korún, ak nerátame príjem z predaja pozemkov pre Tesco?

(Z): Neviem sa vyjadriť. Nemal som prehľad o bankových účtoch.

​(A): Bola jedna z Vašich funkcií na arcidiecéze riaditeľ Správy majetku?

(Z): Áno.

​(A): Z titulu tejto Vašej funkcie, mával ste pravidelné stretnutia s pracovníkmi ekonomického oddelenia Trnavskej arcidiecézy z titulu Vašej funkcie?

(Z): Áno.

​(A): Ako štatutár mal ste prístup k bankovým účtom arcidiecézy?

(Z): Nie. Mal som podpisový vzor na jeden účet, ale efektívne ten podpisový vzor, nepamätám si, že by som bol podpisoval.

​(A): Moja ďalšia otázka je, či ste vykonával toto právo disponovať s účtami.

(Z): Nie, ja som nedisponoval účtami.

​(A): Nahliadať do výpisov z účtu?

(Z!: Nemal som prístup k výpisom z účtov.

​(A): Kde boli výpisy z účtov?

(Z): Predpokladám, že boli, tak nakoniec je to taká…, predpokladám, že boli tam, kde mali byť, v účtarni.

​(A): Čiže pracovníci účtarne mali k dispozícii výpisy z účtov, Vy nie?

(Z): Tak logicky to vyplýva z toho.

​(A): Keby ste chcel, mohol by ste zájsť do účtarne a si výpisy z účtov vyžiadať? Keby ste chceli, nehovorím, že ste to robili. Či ste mal na to právo?

(Z): Áno, mal som tú právomoc.

​(A): Tak neurobili ste to?

(Z): Nie.

​(zdroj: zvukový záznam z pojednávania)

Novinár Hríb nechal na súd predvolať svojho prvého svedka (prvý z dvoch cirkevných svedkov) arcibiskupa Roberta Bezáka:

Bezák (B): „Nemám vedomosť, že navrhovateľ by previedol 500 miliónov Sk na p. Náhlika.“ 

​B: „Príjem z pozemku pre spol. Tesco nebol pol miliardy, ale bol asi 360 miliónov. Po zaplatení daní a poplatkov arcibisk. úradu zostalo asi 200 miliónov. Nemám vedomosť, či z tejto sumy bola nejaká čiastka vyplatená p. Náhlikovi.“ 

​(zdroj: zápisnica z pojednávania)

Výpoveď novinára Hríba:

​​Hríb: „článok vznikol na základe podnetu od poslanca NR SR, informáciu som považoval za dôveryhodnú, jednalo sa o poslanca Františka Mikloška.“

​Hríb: „Poslanec Mikloško nám povedal presne, čo sme napísali. 

Nepamätám si, či mi informáciu o prevode sumy 500 miliónov Sk poskytol p. Mikloško alebo p. Hanus.“

​Advokát: „Ublížili ste človeku a neospravedlnili sa, prečo?“

Hríb: „Nie, nemám pocit, že by som navrhovateľovi ublížil, nemám pocit, že by som sa mu mal ospravedlniť.“

​(zdroj: zápisnica z pojednávania)

„Ak dnes mnohí žiadajú listinné dôkazy, ktoré by nezvratne preukázali celú transakciu, nemáme ich.“

„Zatiaľ môžeme povedať len to, že jeden zdroj je zo svetského prostredia, a dva z cirkevného. A môžeme tiež povedať, že jeden z troch zdrojov nám už potvrdil, že ak dôjde k súdu, príde naň a odhalí svoju identitu.“

Štefan Hríb 

Rozsudok Krajského súdu

Citáty z rozhodnutia Okresného a Krajského súdu v Trnave:

„Nebol zistený taký zásah do práva na česť a dôstojnosť, ktorým by bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť žalobcu v spoločnosti.“

​“Aj v prípade, že by sa neskôr preukázalo skutočne správne nakladanie s finančnými prostriedkami, s poukazom na uvedené a slobodu prejavu nie je daná zákonná prekážka na uverejnenie sporných informácií.„

​“V článkoch došlo k zverejneniu informácií, ktoré pochádzali z viacerých zdrojov, a teda jednalo sa o prostriedok na informovanie verejnosti nie v snahe presvedčiť ju o tom, že sa skutočne jedná o pravdivé a overené informácie, ale o podozrivých skutočnostiach. Ako vyplýva z vyššie uvedených zásad, nie je možné spravodlivo od žalovaného požadovať, aby tieto informácie overil v celom rozsahu, to v konečnom dôsledku ani nie je reálne možné.“

​“Publikované články neobsahovali presvedčenie novinárov o skutočnostiach, ktoré boli uvádzané. Jednalo sa o informácie, ktoré im boli poskytnuté zo zdrojov, ktoré sa im javili objektívne ako hodnoverné, konali teda v dobrej viere a v presvedčení o potrebe informovať verejnosť o závažných podozreniach. Tu nemožno namietať prípadnú prezumpciu neviny, nakoľko žalobca nebol priamo obvinený zo spáchania protizákonnej činnosti.

Takýto prístup objektívne nemohol uškodiť vážnosti, dôstojnosti a cti žalobcu.“

​“Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.“

Otvorený list .týždeň

„Vy, pán arcibiskup Zvolenský, ste prišli spolu s Róbertom Bezákom. Považoval som Vás vtedy za rovnakú nádej na zmenu ako jeho. A dnes?

Keď sme napísali o Sokolových prechmatoch s majetkom, bolo to aj preto, že pri delení trnavsko-bratislavskej arcidiecézy sa tej vašej krivdilo.

Ale keď sme mali súd, a vy ste boli predvolaný ako svedok, nič ste si nepamätali. Nič.

Róbert Bezák svedčil, vy nie.„

​

Štefan Hríb

Novinár Hríb predvolal svojho tretieho svedka (svetský zdroj), Františka Mikloška.

Mikloško: „Transakciu mal vykonať p. Štefan Náhlik. Peniaze mali ísť na súkromný účet, neviem, na aký a na aké meno. Konečná suma prevedených peňazí mala byť 500 miliónov Sk, o tejto informácii som hovoril pánovi Hríbovi, p. Hanusovi a p. Majchrákovi. Upozorňoval som ich, aby si veci ešte overili. Pokiaľ ide o pozemky pre Tesco, neviem, si spomenúť, či informácie išli odo mňa. Dostala sa mi vtedy informácia, že v Rači boli predané cirkevné pozemky, a veľa peňazí malo byť uložené v Citibank a odtiaľ mali byť vybrané preč. Peniaze mali byť vybrané v hotovosti. Nevie sa kto tak urobil a kam boli určené. Jednalo sa o stámilióny.“ 

​(M): „V čase, keď som uvedené informácie získal, som bol poslancom a podľa ústavného zákona 79 využívam svoje právo odoprieť svedeckú výpoveď v tomto smere, teda odkiaľ sú moje informácie. Vzhľadom na závažnosť informácií som cítil potrebu vo veci sa ďalej rozvíjať.“ 

​(M): „Nemal som prístup k účtom, ani podpisové právo. Nevykonával som audit, ani kontrolu účtov arcidiecézy.“

​(M): „Na otázku, čo som videl o mnou spomínaných prevodoch, v zmysle čl. 79 ústavy SR nebudem odpovedať. Z toho istého dôvodu nebudem odpovedať, či som si overil informáciu z viacerých zdrojov.“

​(M): „Podľa mojich informácií došlo dohromady k výberom v sume 500 miliónov Sk, tak ako som povedal.“

(M): „Novinárom som doklady nedával. Poskytol som im len ústne informácie.“

​(zdroj: zápisnica z pojednávania)

Arcibiskup Sokol nechal predvolať ako svojho hlavného svedka bývalého ekonóma arcidiecézy Petra Kučeru.

Sudkyňa (S): “ Vy viete z hľadiska svojho pracovného zaradenia o tom predaji pozemku pre Tesco?“

Kučera (K): „Áno viem.“

​S: „Čo o tom viete? Myslím v Bratislave.“

K: „Áno. No viem, že nie je pravda, že by z predaja Tesca bolo 500 miliónov.“

​S: „Je, či nie je?“

K: „Nie je. Nie je pravda, že bolo 500 miliónov.“

​S: „Koľko bolo?“

K: „Bolo to 5.325.600 libier.“

K: „… cena potom bola 5.325.600 libier, čo je 361 miliónov korún pred zdanením.“

​Advokát (A): „Predpisoval otec arcibiskup Sokol Vám alebo niektorým ďalším týmto zamestnancom, ako majú účtovať alebo čo nemajú účtovať, čo majú napríklad vypustiť z účtovníctva?“

K): „Nie, nikdy. To bolo čisto v mojej výlučnej kompetencii. Ako som ja rozhodol, tak tak bolo účtované.“

​(A): „Bolo by bývalo možné, aby niektorá položka, nejaký výber finančných prostriedkov z bankového účtu alebo nejaký predaj majetku bol tak utajený pred týmito všetkými zamestnancami a Vami, že by sa to neobjavilo v žiadnych dokladoch? A že by o tom ani nikto nevedel?“

(K): „Nie, to vylučujem, že by sa niečo také stalo.“

​(A): „Ktoré majetkové predaje pozemkov alebo nehnuteľností s hodnotou nad jeden milión korún arcidiecéza uskutočnila počas funkčného obdobia otca arcibiskupa Sokola? Ak si pamätáte.“

(K): „Ja som pozeral, keď som sa chystal v súvislosti s delením diecéz na stanoviská pre Svätú Stolicu a som si preveroval spätne predaje majetkov, čo môžem povedať, na arcibiskupstve u nás sa majetky principiálne nepredávali. A keď sa aj predali, kúpili sa za ne iné majetkové hodnoty. Čo si ja pamätám, za posledné obdobie, keď ja som pôsobil, a plus aj spätne čo som kontroloval, tak diecéza ako arcibiskupstvo nepredalo viacej ako približne 200 miliónov majetku.“

​(A): „Mimo transakcie Tesca?“

(K): „To boli farské majetky, nie diecézne.“

​(A): „Koľko ich bolo (diecéznych), či nad desať, nad dvadsať, sto alebo…?“

(K): „…toho veľa nie je. Zväčša sa predávalo jednému jedinému subjektu, a to bola Slovenská správa ciest. Tam je zhruba nejakých 75% majetku predané tejto spoločnosti. Aj to boli …“

​(A): „Boli príjmy za tieto predaje riadne zaevidované v účtovníctve?“

(K): „Áno samozrejme.“

​(A): „Z týchto výnosov, z týchto odpredajov, boli nejaké peniaze poukázané v prospech pána Náhlika?“

(K): „Nie.“

​(A): „Aký bol čistý výnos arcidiecézy z transakcie predaja pozemkov v prospech Tesca po odpočítaní daní? Aspoň približne?“

(K): „Bolo to okolo 2 miliónov libier. Presne 2.034.197.

(A): „Na koruny to bolo koľko?“

(K): „Bolo to 111,7 milióna korún. Chcel by som ešte povedať, že vtedy, keď sa robili predaje, tak boli dozorované právnou kanceláriou Squire, Sanders and Demsey, audítorskou spoločnosťou Audit-Tax, Ministerstvo financií dávalo na to schvaľovanie. Aj samotné zdanenie, výpočet dane to všetko bolo riešené cez audítorskú spoločnosť.“

(A): „Z týchto približne 111 miliónov korún, bola nejaká časť poukázaná v prospech pána Náhlika?“

K: „Nie. Ja som nenašiel žiadny taký doklad, žiadny bankový prevod neexistuje.“

​(A): „Keby takýto prevod existoval, museli by ste o ňom vedieť? Alebo musel by o ňom niekto vedieť?“

K: „No samozrejme.“

​Sudkyňa: „O takom doklade v diecéze, áno?“

K: „Mal som možnosť vidieť tie doklady. Všetky peniaze, ktoré boli zinkasované z predajov plynuli na jeden bankový účet. A na tom účte bolo zrejmé, že z toho účtu sa neuskutočnili žiadne prevody, žiadne. Z toho účtu žiadne posuny peňazí na Náhlika ani na žiadnu osobu neboli.“

​(A): „Boli uvedené výnosy z predajov majetkových predajov, pripísané na účet arcidiecézy, alebo na súkromný bankový účet otca arcibiskupa?“

K: „Na účet arcidiecézy.“

​(A): „Použil otec arcibiskup Sokol niekedy niektoré z týchto finančných prostriedkov pre svoju vlastnú potrebu?“

(K): „Nie. Kategoricky to odmietam.“

​A: „Vôbec niekedy previedol otec arcibiskup Sokol 500 miliónov v prospech pána Náhlika alebo nejakú inú čiastku?“

(K): „Nie.“

​(zdroj: zvukový záznam z pojednávania)

Novinár Hríb predvolal svojho druhého svedka (druhý z cirkevných svedkov), arcibiskupa Stanislava Zvolenského

Advokát (A): Previedol navrhovateľ, čiže otec arcibiskup Sokol 500.000.000 slovenských korún v prospech pána Náhlika?

Zvolenský (Z): Nemám o tom vedomosť.

​(A): Keby bol predaný majetok počas Vášho pôsobenia vo funkcii ako riaditeľ správy majetku, keby bol predaný nehnuteľný majetok arcidiecézy v nejakej vyššej hodnote, povedzme nad 100 miliónov korún, mal by ste o tom vedomosť?

(Z): Neviem sa vyjadriť.

​(A): Podľa Vašich dostupných vedomostí a informácií, mala arcidiecéza niekedy na svojich bankových účtoch peniaze v úhrnnej hodnote väčšej ako 200 miliónov korún, ak nerátame príjem z predaja pozemkov pre Tesco?

(Z): Neviem sa vyjadriť. Nemal som prehľad o bankových účtoch.

​(A): Bola jedna z Vašich funkcií na arcidiecéze riaditeľ Správy majetku?

(Z): Áno.

​

(A): Z titulu tejto Vašej funkcie, mával ste pravidelné stretnutia s pracovníkmi ekonomického oddelenia Trnavskej arcidiecézy z titulu Vašej funkcie?

(Z): Áno.

​(A): Ako štatutár mal ste prístup k bankovým účtom arcidiecézy?

(Z): Nie. Mal som podpisový vzor na jeden účet, ale efektívne ten podpisový vzor, nepamätám si, že by som bol podpisoval.

​(A): Moja ďalšia otázka je, či ste vykonával toto právo disponovať s účtami.

(Z): Nie, ja som nedisponoval účtami.

​(A): Nahliadať do výpisov z účtu?

(Z!: Nemal som prístup k výpisom z účtov.

​(A): Kde boli výpisy z účtov?

(Z): Predpokladám, že boli, tak nakoniec je to taká…, predpokladám, že boli tam, kde mali byť, v účtarni.

​(A): Čiže pracovníci účtarne mali k dispozícii výpisy z účtov, Vy nie?

(Z): Tak logicky to vyplýva z toho.

​(A): Keby ste chcel, mohol by ste zájsť do účtarne a si výpisy z účtov vyžiadať? Keby ste chceli, nehovorím, že ste to robili. Či ste mal na to právo?

(Z): Áno, mal som tú právomoc.

​(A): Tak neurobili ste to?

(Z): Nie.

​(zdroj: zvukový záznam z pojednávania)

Novinár Hríb nechal na súd predvolať svojho prvého svedka (prvý z dvoch cirkevných svedkov) arcibiskupa Roberta Bezáka:

Bezák (B): „Nemám vedomosť, že navrhovateľ by previedol 500 miliónov Sk na p. Náhlika.“ 

​B: „Príjem z pozemku pre spol. Tesco nebol pol miliardy, ale bol asi 360 miliónov. Po zaplatení daní a poplatkov arcibisk. úradu zostalo asi 200 miliónov. Nemám vedomosť, či z tejto sumy bola nejaká čiastka vyplatená p. Náhlikovi.“ 

​(zdroj: zápisnica z pojednávania)

Výpoveď novinára Hríba:

​​Hríb: „článok vznikol na základe podnetu od poslanca NR SR, informáciu som považoval za dôveryhodnú, jednalo sa o poslanca Františka Mikloška.“

​Hríb: „Poslanec Mikloško nám povedal presne, čo sme napísali. 

Nepamätám si, či mi informáciu o prevode sumy 500 miliónov Sk poskytol p. Mikloško alebo p. Hanus.“

​Advokát: „Ublížili ste človeku a neospravedlnili sa, prečo?“

Hríb: „Nie, nemám pocit, že by som navrhovateľovi ublížil, nemám pocit, že by som sa mu mal ospravedlniť.“

​(zdroj: zápisnica z pojednávania)

„Ak dnes mnohí žiadajú listinné dôkazy, ktoré by nezvratne preukázali celú transakciu, nemáme ich.“

„Zatiaľ môžeme povedať len to, že jeden zdroj je zo svetského prostredia, a dva z cirkevného. A môžeme tiež povedať, že jeden z troch zdrojov nám už potvrdil, že ak dôjde k súdu, príde naň a odhalí svoju identitu.“

Štefan Hríb 

​