SME, 28.2.2007

Sokol priznal, že hovoril s tajnými z ŠtB

Monika Žemlová (Todová)

Z novoobjavených dokumentov vyplýva, že arcibiskup informoval ŠtB

​Arcibiskup Ján Sokol významne pozmenil svoje pôvodné stanovisko o spolupráci s ŠtB. Najskôr tvrdil, že s nimi nič nemal, teraz priznal, že sa s nimi pod nátlakom stretával.

BRATISLAVA. Arcibiskup bratislavsko-trnavskej diecézy Ján Sokol včera zmenil stanovisko k svojej spolupráci ŠtB.

„Príslušníci ŠtB si vynucovali stretnutia so mnou. Pri týchto stretnutiach, ktoré boli pre mňa ponižujúce, som sa snažil ochraňovať záujmy Cirkvi a odviesť pozornosť ŠtB k nepodstatným záležitostiam,“ napísal vo vyhlásení.

​Ešte minulý týždeň pritom Sokol akékoľvek vedomé kontakty s komunistickou tajnou službou popieral.

​“Vedomý si toho, že mám čisté svedomie v otázke mojej bezvýhradnej vernosti Cirkvi, lojality voči Svätému Otcovi a voči spolubratom kňazom aj v ťažkých časoch komunistického prenasledovania, pokladám toto moje vyjadrenie za odpoveď na všetky otázky, týkajúce sa dokumentov zverejňovaných ÚPN,“ píše Sokol.

​Doteraz hovoril, že informácie z viacerých dokumentov podal ŠtB niekto iný a nie on. „So žiadnou osobou, o ktorej by som bol vedel, že je príslušníkom ŠtB, som nehovoril o veciach, súvisiacich s okolnosťami návštevy delegácie Svätej Stolice,“ hovoril Sokol. Vyhlásil tiež, že s ŠtB nespolupracoval vedome.

​Nové stanovisko poskytol, keď sa dozvedel, že Ústav pamäti národa našiel vo svojich archívoch záznamy, podľa ktorých arcibiskup navštevoval konšpiračný byt. ÚPN dokumenty zverejní, keď budú pripravené na sprístupnenie.

Biskupi mlčia

​Konferencia biskupov Slovenska nové Sokolovo vyhlásenie odmietla komentovať. Nevyjadril sa k nemu ani ÚPN. Sokola ŠtB 17 rokov evidovala ako kandidáta tajnej spolupráce a od roku 1989 ako agenta. Doteraz tvrdil, že sa s eštebákmi, ktorí sú podpísaní pod viacerými dokumentmi, nepozná.

​Sokol nie je jediný, ktorý tvrdí, že s ŠtB sa síce stretával, ale nič dôležité nepovedal. Podobne sa bránia viacerí agenti.

​Sokola sa minulý týždeň v TA3 zastal bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský, ktorý obhajuje viacerých zaevidovaných agentov. Aj podľa neho Sokol nič dôležité ŠtB nepovedal. „Arcibiskup Sokol vtedy vedel skutočne utajené informácie o tajnej cirkvi a o kresťanskom katolíckom podzemí proti komunizmu a z toho sa nič nedostalo von.“

Sokol neudal Pittnera a mohol

​Sokol tiež podľa Čarnogurského neudal ani Ladislava Pittnera, bývalého šéfa SIS, ktorý bol vraj génius v prepravovaní tajných správ cez hranicu jedným aj druhým smerom. „Len pre ilustráciu, ja som s ním asi desať rokov za komunizmu spolupracoval a celých desať rokov som nepoznal jeho meno, a on taktiež. Pittner spolupracoval so Sokolom. No keby Sokol doviedol Štátnu bezpečnosť na Pittnera, tak to by bola rana tajnej cirkvi,“ povedal Čarnogurský.

​Čo všetko Sokol povedal a čo nie, však nie je možné objektívne zistiť, pretože jeho spis je celý skartovaný. Dokumenty, ktoré sa o ňom našli, sú z dokumentov rôznych iných zložiek ŠtB. Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa už dávnejšie povedal, že z morálneho hľadiska vidí problém už v samotnom dialógu s eštebákmi.

​“V osemdesiatych rokoch sme vedeli, že jediný spôsob, ako ísť ďalej, je nespolupracovať, nerozprávať sa. Oni si to potom vyhodnocovali ako neochotu. Buď vám dali pokoj alebo prikročili k určitým represiám. To nebol dialóg,“ povedal Lehký.

Čo je doteraz známe

​Sokol je zapísaný v takzvaných registračných protokoloch ako kandidát tajnej spolupráce a neskôr ako agent.

V spise kňaza Mariána Prachara sa našla agentúrna správa nadstrážmajstra Dušana Keményho. Sokol mu podľa nej v konšpiračnom byte z vlastnej iniciatívy povedal, že by nebolo dobré, keby Pracharovi odobrali štátny súhlas, lebo by to zle vplývalo na ostatných mladých duchovných. Podľa Sokolovho názoru mal byť Prachar ustanovený za správcu niektorej väčšej farnosti, kde „by mal veľa práce a nemohol by sa zaoberať podobnou činnosťou ako doteraz“.

​Z denných situačných správ ŠtB vyplýva, že Sokol informoval ŠtB, že sa vo Vatikáne stretol s emigrantom Milanom Bubákom, o právomociach kardinála Korca, na ktoré sa tam pýtal alebo o kandidátoch na biskupov

Z ďalšej správy vyplýva, že neodsúdil zásah proti demonštrantom, ktorí si pripomínali výročie smrti Jana Palacha, povedal, že mohol byť aj tvrdší a tiež, že nechápe, prečo kardinál Tomášek napísal list vláde, v ktorom zásah odsúdil.