Dokumenty B

Svedectvá a fakty

Komentár k dokumentom B

Tlačová konferencia, 3. máj 2007, Bratislava

V druhej časti chceme porovnať, čo obsahovali zväzky ŠtB o Jánovi Sokolovi s tým, čo Ján Sokol o aktivitách tajnej Cirkvi v skutočnosti vedel, prípadne v čom bol osobne angažovaný. Médiá informovali o obsahu zväzkov ŠtB týkajúcich sa Jána Sokola zhruba toto.

„Prostredníctvom prameňa „Špirituál“ bolo zistené, že 30.4.1988 pricestovala do Trnavy delegácia Vatikánu v zložení arcibiskup Francesco Colasuone a diplomat John Bukovský“ zároveň boli zistené iné skutočnosti o pohybe delegácie, z ktorých vyplýva, ako by arcibiskup poskytol závratne dôležité informácie, nové pre ŠtB. Iste muselo byť tajnej službe a štátnym orgánom zrejmé, kto tvoril delegáciu Vatikánu a kde sa pohybovala. Informácie uvedené v „situačnej informácii“ neobsahujú žiadne prevratné skutočnosti, ktoré by neboli známe priemerne informovanému referentovi ŠtB zaoberajúceho sa problematikou Katolíckej cirkvi. ŠtB však nezistila obsah rozhovorov, ktoré spolu vatikánska delegácia s arcibiskupom viedli. Mnohé z týchto rozhovorov na najzávažnejšie otázky Cirkvi boli vedené mimo budovy, na nádvorí starého Arcibiskupského úradu.

Obdobne SME informovalo širokú verejnosť o skutočnostiach, že mal arcibiskup Sokol informovať ŠTB o stretnutí sa s emigrantom Milanom Bubákom. Informácie, ktoré mal poskytnúť arcibiskup Sokol ŠtB však nemajú žiadnu významnú hodnotu, pretože iba konštatujú fakt stretnutia, nie otázku na akú tému bol rozhovor vedený. Arcibiskup sa však v tej dobe zúčastnil vo Vatikáne stretnutí s biskupmi emigrantmi, s ktorými hovoril o delikátnych témach, napríklad o pôsobení nelegálnych tajných biskupoch, o nelegálnych tajných kňazoch, o počtoch legálne vysvätených tajných kňazov, o potrebách a prenasledovaní Cirkvi na Slovensku. Tieto informácie neprezradil a ŠtB sa o nich nedozvedela.

Jednou z ďalších nepodstatných informácií, ktoré mala ŠtB od Jána Sokola zachytiť malo byť jeho stanovisko ku kňazovi Mariánovi Prachárovi. Ak sa súdny človek, pri troche snahy o objektívnosť zamyslí nad obsahom informácie obsiahnutej vo zväzku Mariána Prachára týkajúcej sa poznatku od Jána Sokola, tak hodnotenie Sokola vyznieva v prospech Prachára. Ján Sokol mal uviesť, že by nebolo dobré, aby štát vzal Prachárovi štátny súhlas.

Keby bol Sokol na strane ŠTB, iste by doporučil odobratie súhlasu, alebo minimálne odsun na bezvýznamnú faru. Sokol však mal doporučiť pravý opak. Veľkú faru, s veľkým počtom veriacich, aby mal Prachár ešte viac práce. Inými slovami, obsadiť Prachára na väčšiu faru, kde sa bude môcť venovať a pôsobiť medzi väčším počtom veriacich. Ak by bol Sokol proti Prachárovi, nemal ŠtB doporučiť, aby bol Prachár preložený na menšiu faru, ak bol taký nebezpečný? Okrem iného schôdzka sa mala konať v júni, čo je pravidelný čas prekladania kňazov z jednej farnosti do druhej. O tejto praxi zainteresovaní všeobecne vedia. Vedia to aj kňazi aj veriaci, a iste to vedeli aj štátni úradníci.

Informácie, ktoré mali plynúť od Jána Sokola smerom k ŠTB neboli žiadneho významného charakteru.

Na druhej strane ponúkame svedectvá ľudí, ktorí v komunistickom období s Jánom Sokolom v aktivitách tajnej Cirkvi spolupracovali alebo s ním prišli do styku.

Predkladáme písomné svedectvo Vladimíra Ďurikoviča (B1), vedúceho predstaviteľa Hnutia kresťanských rodín v komunistickom období aj v súčasnosti. Svedectvo hovorí o stretnutiach kresťanských rodín z celého Slovenska priamo v priestoroch sereďskej fary. Ďalej hovorí o stretnutiach predstaviteľov Hnutia kresťanských rodín z celého Slovenska a o medzinárodnom stretnutí organizovanom na sereďskej fare. Ďalej hovorí o premietaní náboženských filmov v týchto priestoroch. Ďalej hovorí o dovoze náboženskej literatúry zo zahraničia na sereďskú faru a o jej distribúcii z fary na celé Slovensko.

​“

Ďalším písomným dokumentom je svedectvo Ladislava Pittnera (B2) o tom, že k Jánovi Sokolovi prichádzali zo zahraničia mikrofilmy a iné pomôcky pre utajené dopravovanie správ. Tieto pomôcky boli určené pre Ladislava Pittnera. K Ladislavovi Pittnerovi sa dostali od Jána Sokola.

Tieto skutočnosti potvrdzuje aj na základe osobnej skúsenosti František Mikloško vo svojom prehlásení. (B3)

Ďalším dokumentom je svedectvo pani Ičovej zo Serede (B4), osoby, na ktorú sa odvoláva pán Mikloško. Táto pani bola kontaktnou osobou na sereďskej pumpe pre prichádzajúce tajné zásielky zakázanej literatúry. Pani Ičová kontaktovala Jána Sokola, ktorý ich ukrýval na fare a potom distribuoval.

Ďalším dokumentom je prepis z vystúpenia tajného biskupa Jána Chryzostoma Korca o Jánovi Sokolovi zmieňujúci sa o ich vzájomnej spolupráci, o účasti Jána Sokola v aktivitách Tajnej cirkvi ako aj o postojoch Jána Sokola k tajnému biskupovi Korcovi počas komunistického režimu. Tento prepis je prepisom z vystúpenia kardinála Korca (B5) v Univerzitnom pastoračnom centre v Bratislave dňa 11. marca 2007.

Ďalším dokumentom je svedectvo rehoľných sestier nazývaných „Malé sestry“ alebo Foucoldove sestry o tom, ako skladali rehoľné sľuby tajne u Jána Sokola. List bol pôvodne určený redakcii SME, ktorá ho odmietla uverejniť. (B6)

Ďalším svedectvom je svedectvo o osobnej skúsenosti profesora Jozefa Hlinického, predsedu Občianskeho výboru, ktorý poznal arcibiskupa Jána Sokola od jeho pôsobenia v Bratislave v šesťdesiatich rokoch a ktorý bol členom Kačabarskej partie, skupiny veriacich združených okolo Jána Sokola. (B7)

Ďalším svedectvom o aktivitách a pôsobení Jána Sokola je svedectvo veriacich občanov Serede a Dolnej Stredy, o počte 148 občanov, u ktorých pôsobil Ján Sokol v rokoch 1970-1988 ako administrátor a neskôr ako dekan-farár a s ktorými mal arcibiskup osobitne blízky vzťah. (B8)

K tomuto svedectvu je pripojená podporná petícia ďalších 689 občanov Serede. (B9)

Ďalším svedectvom je svedectvo pátra Šebastiána Laba, jezuitu, ktorý bol súčasťou slovenskej emigrácie v Ríme. Páter podáva svedectvo najmä o svojej osobnej skúsenosti s Jánom Sokolom, o jeho kontaktoch s biskupom Pavlom Hnilicom a cez neho so Svätou Stolicou a o pašovaní tajnej náboženskej literatúre. (B10)